Od roku 1973 pôsobila v obci ženská folklórna skupina pri Dedinskej organizácii Slovenského zväzu žien, ktorá účinkovala hlavne pri podujatiach organizovaných Zborom pre občianske záležitosti pri miestnom národnom 

výbore (uvítanie detí do života, životné jubileá). Vystupovala tiež na oslavách rôznych výročí a spoločenských akciách v obci a okrese Trebišov. Pracovala pod vedením pani Eleny Klasovskej, učiteľky základnej deväťročnej školy v obci.

Spevácka skupina mala asi 20 členiek a spievala piesne rôznych žánrov (uspávanky, spoločenské, ľudové, zľudovnené, ruské a ukrajinské piesne). Na gombíkovej harmonike ju doprevádzal pán Andrej Ťukot. V roku 1985 vznikla mužská spevácka skupina “Tepličan”, ktorá mala 15 členov a venovala sa len autentickému folklóru..

Bola založená z podnetu pani Terézie Kubániovej, učiteľky Ľudovej školy umenia v Sečovciach, rodáčky z obce a žijúcej v obci, po rozhovore s vtedajším predsedom MNV, pánom Jánom Kompírom. Po piatich rokoch účinkovania sa súbor rozrástol o 12 člennú ženskú spevácku skupinu. Priemerná veková hranica členov súboru bola od mladých 25-30 ročných až po 70 a 75 ročných dôchodcov.

Súbor pracoval pod vedením pani Kubániovej, ktorá bola scénaristkou, choreografkou a zároveň doprevádzala súbor v hre na akordeón. Námety a scenáre boli spracované z autentických nahrávok a rozprávaní o obyčajoch a zvykoch ešte v tej dobe, ale aj skôr žijúcich občanov – pamätníkov obce. Pre súbor čerpala námety z regiónu obce Zemplínska Teplica, bývalého Kerestúra, aby tak prispeli k zachovaniu zvykov a tradícií svojich predkov. Počas svojho desaťročného účinkovania dedinská folklórna skupina dosiahla veľmi pekné výsledky. Reprezentovala náš okres na rôznych významných folklórnych slávnostiach ako festival vo Východnej, Zemplínske folklórne slávnosti v Michalovciach, Medzinárodný folklórny festival Košice, Folklórne slávnosti v Rozhanovciach.

Pravidelne sa zúčastňoval rôznych folklórnych súťaží organizovaných v rámci okresu a kraja, kde získaval prvé miesta s postupmi na ďalšie celoslovenské prehliadky ako Považká Bystrica, Spišská Nová Ves, Prešov a iné. Ako hosť sa zúčastnil folklórneho festivalu “Červena ruža” v Ruskom Kerestúre vo Vojvodine (bývalá Juhoslávia), kde dodnes žije slovenská menšina, ktorá udržiava tradície svojich predkov pochádzajúcich z nášho územia. Okrem toho súbor účinkoval pri rôznych významných výročiach v obciach Trebišovského a Košického okresu. Taktiež bol pravidelným účastníkom okresných folklórnych podujatí. Zúčastnil sa nahrávky Klenotnice ľudovej hudby v Slovenskom rozhlase.

Na pozvanie pána PhDr. Ondreja Demu vystúpil v Bratislave pri príležitosti 25. výročia vzniku relácie Klenotnica ľudovej hudby. Účinkoval pri nahrávaní v Košickej televízii v relácii “Roky nezastavíš” , “Špivanočki mojo”, v Zemplínskom múzeu v Michalovciach pri vianočných a fašiangových zvykoch. Za dvanásťročného pôsobenia pani Terézie Kubániovej vo folklórnej skupine sa jej členovia predstavili s rôznymi autentickými pásmami zo života ľudí v Keresture, kde sa opierala o rozprávanie a zážitky občanov obce dnes už nežijúcich. Boli to krásne, no niekedy humorné, ba aj smutné príbehy. Na základe tohto výskumu pracovala a nacvičila s členmi súboru pásma: “Prišol perši oktovber, rukovac mušim…” (Odchod regrútov), “Jednańe valalskej čeľedzi – voľeńe pastiroch u Keresture”, “Čisceńe šľivkoch – vareńe lekvaru”, “Na svatu viľiju”, “Jašľičkare” – vianočné zvyky a obyčaje v Keresture, “Ostatńi fašengi – chodzeńe priboroch” (Fašiangove zvyky na priadkach), “Vešeľe v Keresture” – svadobné zvyky – celý priebeh svadby, “Paľeńe uhľa – drevorubači”, “Amerika – žem veľika” – vyťahovalectvo – odchod chlapov za prácou do Ameriky a veľké množstvo už takmer zabudnutých piesní, ktoré sa spievali pri rôznych príležitostiach (piesne dievčenské, parobské, príležitostné).

Na väčších podujatiach folklórnu skupinu doprevádzala cigánska muzika s primášom Jánom Redajom – “Jaňčom Moskaľom”. Po dvanástich rokoch účinkovania vo vedení súboru Terézia Kubániová odchádza z rodinných dôvodov a vedenia súboru sa ujíma jeden zo starších členov súboru pán Michal Zambori, ktorý ho vedie až dodnes spolu s Petrom Andrejkom a Elenou Orosovou.

V roku 1998 začala súbor doprevádzať ľudová hudba od vedením primáša Eduarda Plachetku zo Slanca, od roku 2000 až doposiaľ členovia ľudovej hudby “Borievka” v Košíc pod vedením primáša Michala Nogu ml..

Terajšia folklórna skupina zaradila do svojho repertoáru aj piesne z iných regiónov, paródie a piesne zľudovelé, populárne dnes medzi ľuďmi. Účinkuje na rôznych folklórnych prehliadkach v rámci okresu a oslavách výročí v okolitých obciach. Dvakrát ročne pripravuje pre našich občanov folklórne vystúpenie za účasti hostí z iných folklórnych skupín. Účinkuje na krajskej prehliadke v Dargove, folklórnych slávnostiach v Michalovciach, každoročne účinkuje na “Dňoch Zemplína” v Košiciach. Sólisti sa zúčastňujú súťažnej prehliadky “Zempľin špiva i hutori” v Humennom, kde v roku 2001 pani Elena Orosová, speváčka ľudových piesní, získala ocenenie “Laureát súťaže” .

Pôvodné pásma rozšírili o pásmo “Na cepľici” – pranie na obecnej práčovni.

FS Tepličan oslávil koncom roka 2015 svoje tridsiate narodeniny.Toho času má dvadsať členov, ktorí sú nositeľmi tradícií našich predkov. Za dobu svojho pôsobenia má niekoľko pásiem zo života ľudí v dedine Zemplínska Teplica, bývalom Kerestúre. Piesne, ktoré spieva, pochádzajú z obce Zemplínska Teplica a z blízkeho okolia - regiónu Zemplína, ktoré aj reprezentuje. Staronovou vedúcou folklórnej skupiny je od augusta 2014 Terézia Kubániová, ktorá aj súbor doprevádza v hre na akordeón. V roku 2007 nahrali svoje prvé CD s názvom "V Keresture dobre..." a v roku 2015 nahrali v poradí už druhý CD nosič nesie názov "U valaľe KERESTURE". Pozostávajú z piesní vojenských, parobských , žartovných, ale aj z piesní dievčenských i karičkových, ktoré sú typické pre tento región Zemplína. CD vzniklo za podpory Obce Zemplínska Teplica a sponzorov, začo im všetkým patrí srdečné poďakovanie.  

Zakúpiť si ich môžete na obecnom úrade. Cena je 5,00 Eur/ks.