História

O obci

Osídlenie lokality sídla Zemplínskej Teplice je známe už z 13. storočia ako usadlosti na križovatke poľných ciest.

Obec sa v listinách po prvýkrát spomína v roku 1263 pod názvom Cristúr, neskôr Santa Crux, Kereztur, Kiskeresztur, Kerežtur, Križovany, Kerestúr, Zemplínsky Svätý Kríž a od roku 1955 sa volá Zemplínska Teplica. Názov obce bol určený podľa termálneho prameňa Teplica, ktorý sa nachádza v obci. Najstaršie zmienky o Zemplínskej Teplici sú v súvise s hradom Puruštyan ako jeho poddanské príslušenstvo.

Obsidiánová lokalita, teplica, jaskynné zbytky a paleolitické archeologické nálezy nasvedčujú, že tu žil človek, ktorý po stáročia zúrodňoval pôdu, menil ortáše na oráčiny a dorábal poľnohospodárske produkty. V chotári sa nachádzajú stopy po osídlení v 9. – 10. storočí.

V písomnostiach zo 14. – 17. storočia sa vyskytuje pod maďarským názvom Keresztúr, teda Kríž. Východiskom či motívom názvu bol duchovný patrón miestneho kostola, zasväteného Svätému Krížu. Vznik dediny môže súvisieť s prítomnosťou mníchov krížovníkov v 13. storočí a s ich vlastníctvom dediny. Od konca 16. storočia a ešte okolo roku 1684 v tamojšom kostole slúžili bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia. Neskôr tam opäť pôsobili katolícki farári. V 15. – 16. storočí patrila dedina ku hradnému panstvu Cejkov, kedy ju vlastnili najmä šľachtici Šóšovci. V 16. storočí časť dediny vlastnili postupne šľachtici z Perína a Bátoriovci, v 17. storočí Šóšovci a Drugetovci.

V chotári sa nachádzali aj vinice, o ktorých sú doklady od 15. storočia. K dedine patril vodný mlyn. Na prelome 16. – 17. storočia bol Kerestúr veľkou dedinou, najväčšou v okolí. Mal farské, ale najmä poddanské obyvateľstvo. V 17. storočí sa rozsah sídliska zmenšil na úroveň stredne veľkej dediny.

V súčasnom období výškové dominanty obce Zemplínska Teplica tvoria dva kostoly. V juhozápadnej časti obce grécko-katolícky zo začiatku 19. storočia a v severovýchovnej časti katolícky z roku 1947. Kaštieľ z 1. polovice 18. storočia, ktorý sa nachádzal v centre obce, už v súčasnosti nestojí. Na vrchu Varheď sa nachádzajú zvyšky hrádku z obdobia stredoveku.

Obec bola v roku 1831 kolískou Východoslovenského sedliackeho povstania a na túto pamiatku je vo vstupnom areále základnej školy umiestnená pamätná tabuľa.

Prezentácia obce

Infoúrad

Úradné hodiny

Pondelok: 07:30 - 12:00 12:30 - 15:30
Utorok: 07:30 - 12:00 12:30 - 15:30
Streda: 07:30 - 12:00 12:30 - 17:00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 07:30 - 12:00

Fotogaléria

Pexeso

Kalendár

Odkazy

NATURPACK